Nebezpečné stretnutia vo výťahu.

Autor: Marek Balko | 21.11.2014 o 11:45 | Karma článku: 8,06 | Prečítané:  1449x

Nerezové dvere výťahu sa začali vcucávať jedny do druhých. Pripelhal som sa v poslednej chvíli, aby som ešte stihol vložiť  medzi ne moju  aktovku.  Keď sa  pomaly a neochotne roztiahli,  pristúpil  som do  výťahu k dvom mladým mužom.

.... Vy vyzeráte ako z amerického filmu .... vyjachtal som namiesto pozdravu. 

.... Prečóóó? .... odvetil jeden z nich prepichávajúc ma svojím pohľadom, zatiaľ čo druhý pobavene telefonoval.

.... Nič, vlastne len tak, .... že ste takí, takí  vyparádení .... Znelo moje vysvetlenie, no na viac som sa v danej chvíli nezmohol. Mladý muž sa iba hlasito uškrnul, pričom som mal pocit, že sme si obaja poriadne odfúkli.   Vzápätí medzi nami zavládlo niekoľko sekundové ticho. Ešteže ten druhý čulo klábosil do mobilného telefónu.  Mladý muž podchvíľou pochopil, že som pravdepodobne mimo reálne dianie, nuž suverénne stlačil  druhé poschodie, kam som sa zamýšľal vyviezť. Nebolo na tom vlastne ani nič neprirodzené, veď sa stretávame v rámci jednej administratívnej budovy pomerne často, takže nie je problém evidovať  kto, na ktorom poschodí pracuje.  Oboch spomínaných pánov evidujem i ja. S jedným z nich sa dokonca zdravím a občas aj niečo zdvorilostné prehodíme. Lenže doposiaľ som sa v takejto konfrontačnej situácií neocitol. Tých snáď tridsať sekúnd vo výťahu sa ukázalo bohatých na to, aby som si uvedomil v čom sa oči kľajúco líšime. Obom mladíkom život nameral o takých pätnásť – dvadsať rokov menej. Boli štíhli, vzpriamení, vyšportovaní. Mali zložité nagelované  účesy, kde snáď ani jeden vlas nevypovedal poslušnosť. Pokožka im žiarila jednotne na hnedo, čo som prisúdil pravidelným návštevám solária. Nejaké zanedbané strnisko alebo odstávajúce chlpy na obočí, tak to ani náhodou. Navyše ich oblečenie a topánky, ako z titulnej strany najprestížnejšieho módneho časopisu. A k tomu ešte sebavedomé vystupovanie a gestikulácia filmových akčných hrdinov. Vskutku jeden hlasitý výkrik do všetkých svetových strán: .... „ Som mladý, mocný, a plný energie. Som dobre situovaný, no zároveň lačný po ešte väčšom bohatstve. Svet mi kľačí pri špičkách a neexistuje nič, čo by  ma dokázalo zastaviť.“

Ach jaj, chlapci, presne taký som kedysi bol aj ja. Úplne sa vo vás vidím. Mal som jednoduché a jasné ciele a o nič iné mi vtedy v živote nešlo. A nemusel som sa s nikým o nič deliť. Tobôž nie o niekoho sa   starať, či dokonca sa o nikoho strachovať. Ale to bola mladosť. A tá je dnes minulosť. Mnohé sa od vtedy zmenilo, hoci veľmi  nenápadne, bez akýchkoľvek predošlých výstrah.  Nakoniec asi až tieto dve poschodia  vo výťahu s vami dvomi mi konečne  otvorili oči.  Že sa naozaj niečo stalo.  Teraz tu zrazu stojím akýsi malý, slabý a ubolený. Pravdou je, že práve dnes prežívam jeden z tých horších dní. Už ráno som sa nepekne porezal pri holení. Naviac sme sa ešte stihli pochytiť s manželkou, nehovoriac o tom, že si stále doliečujem problém s chrbticou. Opätovne som si premeral ich garderóbu, ktorá ladila do béžovo bielych farieb, vyšperkovaná precíznymi a drahými doplnkami. Ja som bledé farby zo šatníka vyradil krátko po narodení prvého syna, nakoľko sa prirýchlo zafúľajú. Keďže sa ako obvykle nebudem stíhať ísť domov prezliecť, rovno  na oblek som si natiahol  čiernu páperovú bundu až pod kolená ešte aj s debilnou kapucňou. Po tom, čo som prechladol a seklo ma v krížoch, odmietam už vyčkávať syna na futbalovom tréningu inak, ako teplo zababušený.  A elegantných kožených diplomatiek, tých mám doma niekoľko. Od istého času však do tašky musím zmestiť okrem počítača aj prenosný tlakomer, nuž ako ideálna mi príde čierna plátená kapsa na notebook. Čo ma však serie, sú tie goratexové bagandže na mojich nohách. To sa fakt do kancelárskych priestorov nehodí. Musím si nosiť niečo elegantné na prezutie. Óch, ale to znamená ďalšiu vec do rúk. Popri tom školské tašky, telocviky, tréningové výstroje. Ale to by som snáď ešte mohol zvládnuť. Periférne som pohľadom skĺzol k chodidlám oboch mladíkov. Paráda. Tak také som si kedysi s obľubou kupoval taktiež. Lenže semiš dnes už nie je nič pre mňa, lebo priam priťahoval špinavé podrážky všetkých detí v mojom okolí. Mladý muž stále telefonoval. Zachytil som, ako znudene pochválil Dubai. .... Tak žiadne solárium, boli pri mori. .... docvaklo mi z kontextu. Podvedome som sa bránil v myšlienkach preniesť  do obdobia, keď mi bolo cestovanie relaxom. Nevadí. Teraz sa i ja mám na čo tešiť. Koncom mesiaca idem na dvojdňovú služobku, kde sa konečne poriadne vyspím. V tom mi udrelo do očí, že obaja majú na hlavách slnečné okuliare. Slnečné okuliare v novembri? A vo výťahu? .... Čo som debil? Tak to som naozaj nenosil ani v mladosti. .... Alebo nosil? Na môj veru, tuším, že áno. Ozval sa mi opäť chrbát. Nie a  nie sa tej pichľavej bolesti zbaviť. Až ma oblial pot. Mladíci na mňa pozreli, pričom zmeravel aj ten s telefónom pri uchu. Pokúsil som sa vyčarovať úsmev. Snáď si moje kŕče nevšimli. Vďaka obrovskej zimnej bunde dokonca  nemôžu ani tušiť ako som vykrivený. Na všetky pády  rozmýšľam, že by som mal začať chodiť miesto výťahu radšej po schodoch. Konečne cinklo na displeji moje poschodie. Slušne sme sa pozdravili. Dokonca frajer s mobilom kvôli mne prerušil rozhovor. Naozaj milé od neho.

Konečne som sa ocitol vo svojej kancelárií. Zapil som ranné lieky, uvaril  si kávu a  nasledovalo niekoľko ďalších rutinných úkonov končiacich zapnutím počítača. Po chvíli sa na mňa z monitora rozžiaril úsmev mojej manželky a mojich detí, ktorých tak nesmierne milujem.

A v sekunde sa zase všetko zmenilo. Pokiaľ sú tu oni, tak aj ja ešte stále patrím na titulnú stranu. A rozhodne sa v žiadnom prípade  nechystám chodiť po schodoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?