Tak sme alebo nie sme zasľúbená krajina?

Autor: Marek Balko | 20.11.2014 o 20:53 | (upravené 20.11.2014 o 20:59) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  678x

Stálo ma to pomerne veľa úsilia, odpovedať známemu zo spojených štátov na otázku, čo ma na Slovensku najviac trápi. V istom momente som dokonca videl problém v mojej angličtine,  keď nie a nie z neho dostať  patričnú reakciu. Žiadne zhrozenie, ani  súcit či spolupatričnosť. Nič z toho, čo som bol býval  očakával. Okrem toho, že tu niektorí ľudia živoria z minimálnej mzdy, som mu spomenul aj poslednú horúcu tému piešťanského cétéčka a nezabudol som ani na alkohol a orgie mladých slovenských futbalových reprezentantov.

On však iba neustále  pokyvkával hlavou a ani na moment sa neprestal usmievať. Čím dlhšie som habkal v jeho rodnej reči, tým väčšmi som sa presviedčal, že je to iba tupý Američan, ktorý je naučený nahodiť priblblý úsmev a prinajlepšom zo seba  dostať to  ich typické vááááu. A dozaista ho  samotný obsah vlastne ani nezaujímal, A prečo by aj mal. Veď na Slovensko sa zatúlal iba náhodou, presnejšie služobne, plniac si svoje pracovné povinnosti. Ba čo viac, takmer s určitosťou  sa sem už viac nevráti. Okrem toho  v Amerike majú všetko a poznajú všetko. Nuž zvážiac všetko spomenuté, radšej som stíchol, hoci by som sa vedel ponosovať kľudne ďalej a ďalej. Naopak,  bol som ostentatívne nachystaný  javiť nezáujem  o všetko, čo bude vravieť na oplátku on.

Vzápätí na mňa vychrlil priam filmový slogan:  .... " Ale veď vy ste zasľúbená krajina“,  .... In fact, my friend. .... zdupľoval a úsmev sa mu ešte väčšmi rozutekal po lícach : .... nevediete žiadne vojny, nemáte žiadne problémy s drogovými gangami,    nemusíte riešiť čo s Mexičanmi, Hispáncami. .... a vaša príroda .... Pokračoval s nefalšovaným nadšením: .... máte nádhernú prírodu a vaša krajina má všetko - vysoké hory, more a pritom všetkom nemáte hurikány ani tsunami, ani iné svinstvá  a hlavne, žijú tu milí a dobrí ľudia .... na to  zavládlo ticho, ktoré som vlastne krátko  predtým aj plánoval, len s tým rozdielom, že som sa zrazu ocitol  nevdojak zasiahnutý obsahom jeho tvrdení. A po pravde,   s tým som nepočítal.  Sprvu som urputne váhal, či uviesť to more na správnu mieru, no nakoniec som tak neurobil. Prišlo mi to nepodstatné, keďže necelých päťsto kilometrov v Chorvátsku leží skoro  „slovenské“ more. Naviac vo vnímaní človeka z iného kontinentu a ešte k tomu Američana je to aj vzdialenostne celkom akceptovateľné.

On však pokračoval a jeho ďalšie tvrdenia opäť sprevádzal nezmenený strojený úsmev:

.... Nechápem, prečo sa zaoberáte samými zložitými vecami, ktoré ani neviete ovplyvniť. Od toho sú tu politici, ktorí to majú ako džob a  sú za to platení. Vaša práca končí tým, že ich dobre  vyberiete. Alebo zle vyberiete. Prečo si nerobíte každý jeden riadne ten  svoj džob a hotovo. To je vaša hlavná starosť. A potom si už len užívajte. S deťmi, bez detí. S priateľmi, bez nich.  Cestujte, športujte, utekajte do prírody alebo len tak seďte doma a pozerajte TV. What ever ....

Vááááu, to by bol život. Povzdychol som si sám pre seba.  Preveľká škoda, že na Slovensku je to nemožné. Moju tichú vnútornú úvahu opätovne narušil: .... Niečo vám v tom snáď bráni? .... Nič. .... Vôbec nič. Ako som povedal, žijete v zasľúbenej krajine. Ostatné je len na vás. ....

Tebe sa to ľahko vraví. Pomyslel som si. Lenže to nie je také jednoduché.   ...... Alebo snáď je?  Poďme pekne po poradí.

.... " nevediete žiadne vojny " ....   Naozaj žiadnu vojnu priamo nevedieme. Fyzicky sa slovenskí vojaci zúčastňujú vojnových operácií len v rámci plnenia si záväzkov členskej krajiny voči obranno politickému paktu, ktorého je Slovensko členom. Naša účasť v týchto  vojenských a humanitárnych misiách  v konfliktných zónach je zadekvátnená materiálnotechnickým a ekonomickým možnostiam našej krajiny, teda nekontrolovateľným spôsobom nezaťažuje náš štátny rozpočet, čo sa nedá tvrdiť v prípade vedenia priameho ozbrojeného konfliktu. Nie dávne udalosti na Balkáne, aktuálne na Ukrajine a nehovoriac o krajinách blízkeho a stredného východu, kde neutíchajúce boje pustošia krajiny a ľudí v nich žijúcich celé desaťročia, vzdialenostne vôbec nie sú až tak ďaleko od našich hraníc, ako by sme si mohli myslieť. Našťastie sa však žiaden ozbrojený konflikt  neodohráva priamo na našom území, čo sme si zvykli prijímať ako samozrejmosť. Naviac slovenský občan doposiaľ prakticky vôbec nie je dotknutý tzv. sekundárnymi negatívnymi efektami, ktoré sú spojené s vedením vojen a s presadzovaním akýchkoľvek medzinárodnopolitických záujmov. Aktuálne hovorím o terorizme v najširšom slova zmysle. Od terorizmom motivovaných únosov, sabotáží, samovražedných atentátov až po cyber ataky organizovaných hackerov. Na jednej strane sme ako potencionálny  cieľ  malí a bezvýznamní, na druhej strane sme si svojou geopolitickou polohou a jednoznačnou zahraničnou politikou vybojovali pevné miesto po boku, či skôr v akomsi závetrí krajín, ktoré pilierovo vystužujú Severoatlantický pakt. Čo považujem taktiež za nesmierne dôležité je, že pri všetkých nedokonalostiach a chybách armádnych, štátnych a civilných zložiek, na Slovensku dnes  existuje plne inštitucionalizovaný hierarchicky organizovaný  systém  zabezpečenia obrany a bezpečnosti našej krajiny navonok i do vnútra, ktorý je procesne  funkčný a určite spĺňa minimálne prívlastok štandardný. Pre tých čitateľov, ktorí by zapochybovali, či som ešte stále pri pôvodnej téme, tak áno. Rozhliadnuc sa po nie tak vzdialených okolitých krajinách, nehovoriac o krajinách tretieho sveta, nemali by sme  považovať všetko toto za len takú samozrejmosť. V dnešných časoch existuje množstvo štátnych útvarov, ktoré nie sú schopné plniť ani základné úlohy ako ochrana územia, celistvosti krajiny, zabezpečenie ochrany a bezpečnosti občanov a poriadku v štáte. Osobitne horúcu kapitolu predstavuje  kontrola a vyváženosť tohto systému, aby za žiadnych okolností nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu vládnucou politickou garnitúrou. Nebudem už ďalej zachádzať do prílišných podrobností, jednoducho v tejto oblasti považujem Slovensko za zasľúbenú krajinu. Isteže tento systém vykazuje aj slabiny. Je to  všade tam, kde si zodpovední  nerobia dobre svoj džob.

.... " nemáte žiadne problémy s drogovými gangami " ....  Alias kriminalita ako taká, nevynímajúc jej najzávažnejšie formy ako obchodovanie s ľuďmi, otrokárstvo v jeho novodobej forme, prostitúcia, kupliarstvo, osobitne pri trestných činoch páchaných na deťoch a mladistvých.   No v skutočnosti mal zase ten amík pravdu. Počet obyvateľov, ich všeobecná vzdelanosť, relatívna uzatvorenosť našej krajiny, takisto ako výkonnosť ekonomiky a niektoré ďalšie faktory spôsobujú, že mnohé najzávažnejšie druhy kriminálnych aktivít Slovensko obchádzajú resp. objavujú sa iba vo forme  slabších mutácií. A to aj pri tom všetkom, že  prevažná väčšina z foriem trestnej činnosti, ktoré vyspelé spoločnosti stavajú mimo zákon, sa na Slovensku vyskytuje. Hoci žiadnym spôsobom nechcem zľahčovať spoločenskú nebezpečnosť dopadov takýchto typov kriminálnej činnosti na občanov Slovenska, musím konštatovať, že žiadna z nich neprerástla bežné tzv. štatistické ukazovatele ich výskytu v najvyspelejších krajinách. Naviac v skutku ťažíme z vyššie spomínaných špecifík Slovenska ako malej a relatívne uzatvorenej krajiny, ktorá prirodzene nie je primárnou záujmovou lokalitou pre najnebezpečnejšie a najorganizovanejšie kriminálne skupiny. Za veľmi dôležitý považujem ukazovateľ tzv. subjektívneho pocitu bezpečnosti občanov. Je to opäť niečo, čo Slováci nevedia náležite oceniť. Asi sa zhodneme na tom, že prechádzať sa po uliciach slovenských miest a obcí je viac menej bezpečné. Vďaka Pánu Bohu u nás nevídať občianske nepokoje ani otvorené prejavy  anarchizmu, či extrémizmu v oboch smeroch, rovnako ako sa u nás nevyskytujú ozbrojené lúpeže na verejných priestranstvách. v obchodoch, či dokonca priamo v obydliach občanov alebo sídlach inštitúcií, takisto neprichádza k prípadom únosov rodinných príslušníkov pre zaplatenie výkupného a iné. Ak by sa ma niekto chcel spýtať, o čom to zase píšem, tak žiaľ o skutočnej realite každodenného života v mnohých krajinách sveta, častokrát vyspelejších a rozvinutejších ako je to naše Slovensko. Subjektívny pocit bezpečia sa v týchto krajinách  ani zďaleka nepribližuje stavu u nás. Aj z tohto aspektu sa prikláňam k názoru, že žijeme v zasľúbenej krajine. Tak by sme si to mali uvedomovať a predovšetkým si to vážiť.

.... "nemusíte riešiť čo s Mexičanmi, Hispáncami" ....  Imigračná politika nás v zásade nemusí osobitne  trápiť. Pochopiteľne  mnohé je od istého času dané tým, že  patríme do Schengenského priestoru, ale opäť nám náramne praje aj fakt, že žiadne organizované skupiny migrantov či utečencov nemajú Slovensko za svoju cieľovú stanicu. Aby som mohol zase raz vyhlásiť Slovensko za zasnúbenú zem, nedá mi ale nespomenúť rómsku komunitu. Rómovia v súčasnosti predstavujú na Slovensku neprehliadnuteľnú časť populácie a riešenie tzv. rómskej problematiky je nepochybne témou aktuálnou a horúcou. Svedčí o tom aj fakt, že sa práve táto téma dlhodobo vyskytuje vo  vládnych programoch jednotlivých exekutívnych garnitúr.  Obávam sa, že  tu sa môj americký známy mierne mýlil: .... „ my musíme riešiť čo s Rómami „ ..... Neriešenie resp. nedostatočné riešenie rómskej problematiky umocňuje  negatívne dopady  na našu spoločnosť, čo sa neodvrátiteľne premieta v demografií, vo fungovaní sociálneho a dôchodkového systému, v kriminalite, v školstve a vôbec v kvalite života na Slovensku,  najočividnejšie  v oblastiach prevažne osídlených predstaviteľmi rómskej komunity. Do istej miery tu zlyhávame všetci, svojimi predsudkami, no najmä  predstieraním akejsi nevidomosti niečoho, čo nás obklopuje a čo sa nás týka všetkých bez rozdielu. Zrejme nejeden občan žijúci v okolí neslávnych obcí na východnom Slovensku teraz som mnou  nebude súhlasiť, no opätovne  mám za to, že aj v tejto oblasti ešte stále sme zasľúbenou krajinou.  Prestaneme ňou byť v momente, keď zlyháme ako ľudia a za spoločenský konsenzus budeme ochotní akceptovať segregáciu, diskrimináciu a etnickú či rasovú neznášanlivosť končiacu ostnatými drôtmi, lynčami a podobnými zverstvami. Žiaľ sú to veci, ktoré sa dodnes vo svete dejú a postihujú milióny naozaj nevinných ľudí, ktorí sa stali štvancami iba tým, že sa narodili.  A preto majme na pamäti, že úspech sa pri riešení rómskej problematiky na Slovensku môže dostaviť iba vtedy, ak si každý budeme robiť dobre svoj džob. Všetci od splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku, cez predstaviteľov štátnej správy, samospráv až po nás zdanlivo nezainteresovaných obyčajných občanov. Lenže to je omyl, my sme zainteresovaní. Výsledok sa predsa týka nás všetkých. Preto v očakávaní pozitívneho výsledku musíme aj niečím prispieť. Preto kontribuujme predovšetkým tak, že ako humánna a vyspelá spoločnosť dáme Rómom vôbec šancu a v neposlednom rade tým, že naše  deti nebudeme vychovávať v a-priori  negatívnej nálade voči tomuto etniku.

.... "máte nádhernú prírodu a vaša krajina má všetko - vysoké hory, more a pritom všetkom nemáte hurikány ani tsunami, ani iné svinstvá" .... Tak to je fakt, Slovensko je krajina krásna, malebná, šťavnatá aká len chcete a to vo všetkých štyroch ročných obdobiach, ktoré sa u nás striedajú. Našťastie doposiaľ ju nestihli vážne nepoznačiť ani žiadne aglomeračné zásahy človeka. Opäť si položme otázku či to všetko zdravé a krásne okolo nás možno pokladať za samozrejmosť. Snáď iba potiaľ, pokým by sme museli  brať za samozrejmosť celoročné horúčavy vyše 45 stupňov,  mínusové teploty po väčšinu roka sprevádzané depresívne krátkymi dňami a veľa iných úkazov, ktoré my na Slovensku pokojne môžeme označiť ako extrémy. Viete, že existujú krajiny, kde využijete dáždnik 250 dní v roku? Alebo krajiny, kde uštipnutie hmyzom alebo iným v prírode voľne žijúcim plazom môže znamenať dokonca ohrozenie života? Utesňovať okná pred smrteľne jedovatými pavúkmi tiež nie je žiadna idylka. Ďalšie javy, ako  životu nebezpečné a devastačné  hurikány, tsunami, zemetrasenia, tie sa nám vďaka Bohu tiež vyhýbajú. Dokonca i pre Európu za posledné roky už typické povodne nás chytajú miernejšie ako okolité krajiny. Ak prižmúrim oči nad tým inkriminovaným morom, tak mi neostáva iné ako sa opäť plne stotožniť s tvrdením, že sme zasľúbená krajina.

.... "a hlavne, žijú tu milí a dobrí ľudia" .... Pre Pána Boha a čo som si to doteraz nevšimol? Alebo všimol, ale neuvedomil? Samozrejme, že my Slováci sme milí ľudia! Sme  ľudia, ktorí veľa znesú a unesú. Sme ľudia, ktorých si je za čo vážiť. Sme ľudia, ktorí vedia byť neuveriteľne milí, dobroprajní a pohostinní, ľudia ktorí vedia obrovsky milovať a obetovať sa.  Isteže poznáme aj zlosť, závisť, agresivitu. Takisto vieme byť urazení, ješitní a nepochopiteľne ukrivdení. A obzvlášť často sme priam majstrovsky uhundraní. Napriek tomuto všetkému  môžeme hrdo vyhlásiť, že my Slováci sa  cítime byť zasľúbeným národom žijúcim v zasľúbenej krajine.

 

Zhrnúc vyššie napísané, som sa rozhodol dať Američanovi za pravdu. Pričom ma prekvapil mimovoľný úsmev, ktorý sa zrazu usalašil na mojej tvári.

.....  Neostáva mi iné ako súhlasiť. Naozaj žijeme v zasľúbenej zemi a všetko ostatné je len na nás. Presnejšie na každom jednom z nás. Jednoducho to nesmieme  pohnojiť. Paradoxne až vďaka tebe, Amigo,  som si to naplno uvedomil. ....

.... Good Job, my friend ....

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?